Bazálna stimulácia je v našej škole používaná od roku 2007. Je to terapeutická pedagogicko-ošetrovateľská aktivita vytvorená nemeckým špeciálnym pedagógom Andreasom Fröhlichom, ktorá sa orientuje na ľudí so zmenami v oblasti vnímania, hybnosti a komunikácie.

Fröhlich sa pri tvorbe koncepcie opieral o tri rôzne vývinové modely:

- neurofyziologický model vývinu podľa Pechsteina,

- genetický vývinový model podľa Piageta,

- fyzioterapeutický vývinový model podľa Bobatha.

Nosnými prvkami bazálnej stimulácie sú jednotlivé zmysly. Somatické, vestibulárne a vibračné vnímanie sa vyvíjajú už v prvých týždňoch prenatálneho vývinu a u jednotlivcov s ťažkým postihnutím patria medzi najmenej poškodené. Sú to preto zmysly, na ktorých sa začína  stavať. Ich stimuláciou dochádza k zlepšovaniu vnímania vlastného tela aj okolitého sveta, ku komunikácii bez slov formou dotyku, a tým k zlepšovaniu kvality ich života. Na to slúžia presne rozpracované masážne, polohovacie a rehabilitačné techniky.

K nadstavbovým prvkom bazálnej stimulácie patrí optická, auditívna, orálna, olfaktorická a taktilno-haptická stimulácia.

Postihnutie v ktorejkoľvek z týchto oblastí primárne vyvoláva zmätené správanie, strach, nepokoj. Sekundárne vedie  k chybnej interpretácii reality, k neschopnosti kvalitne komunikovať so svojím okolím a vyjadrovať svoje potreby, čo vedie k deprivácii a nedostatočnej saturácii potrieb. A. Fröhlich sa v tomto prípade opieral hlavne o Bobathov fyzioterapeutický model výstavby nových dráh, resp. nových štruktúr v mozgu. Vychádzal z predpokladu, že spracovávanie podnetov v kinesteticko-proprioreceptívnej oblasti sa nelíši od spracovávania podnetov vo vizuálnej alebo auditívnej oblasti a že nové dráhy sa dajú štruktúrovaným spôsobom budovať aj v inej, nielen motorickej oblasti.